ZBIERKA L’UDOVÝCH DREVORYTOV V SLOVENSKOM NÁRODNOM MÚZEUM V MARTINIE

Zbierka ľudových drevorytov v Slovenskom národnom múzeu v Martine

Slovenské národné múzeum (ďalej SNM) v Martine patrí k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám na území Slovenskej republiky. V súčasnosti tvorí SNM v Martine sedem špecializovaných múzeí. Jednou z jeho špecializovaných zložiek je Etnografické múzeum, ktoré sa zameriava na záchranu, výskum, dokumentáciu a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. Zbierkový fond pozostáva zo zbierok etnografických a tiež archeologických, historických a kultúrno-historických. Najobsiahlejšou je práve etnografická zbierka, ktorá sústreďuje doklady v oblasti materiálnej, duchovnej a sociálnej kultúry.

Zbierka ľudových drevorytov v SNM – Etnografickom múzeu (ďalej SNM – EM) v Martine, je súčasťou zbierkového súboru Ľudové umenie a tvorí ju 28 kusov predmetov. Ide o vzácnu zbierku drevorytov, foriem na tlač sakrálnych nástenných obrazov ale aj ľudových tlačí z obdobia 18. a 19. storočia. Pôvodná technika tlače pomocou drevorytov alebo drevorezov na území Slovenska bola ovplyvnená nemeckými rytcami, na ktorých tvorbu nadviazali domáci rytci pôsobiaci pri väčších tlačiarňach[1], z foriem sa následne dávali tlačiť obrázky – ľudové grafiky. Na našom území sa zachovalo pomerne málo týchto grafík, príčinou môže byť fakt, že ich vytlačili maľby na skle, ktoré boli v ľudovom prostredí viac cenené. Drevoryty na tlač používalo viacero tlačiarní, prípadne sa staršie formy dávali prerezávať.  Vzhľadom k tomu, že drevoryty nestáli v centre zberateľského záujmu a teda sa nezachovali  vo veľkých počtoch, je možné súbor ľudových drevorytov v SNM-EM považovať za obsiahly a vzhľadom na svoj charakter prinajmenšom vzácny.

Predmetnú zbierku tvoria ucelené kolekcie drevorytov, ktoré môžeme definovať na základe ich charakteru. Jedinečnou je kolekcia drevených štočkov, ktoré boli získané v roku 1901 „do opatery“, ako uvádza záznam z Knihy prírastkov z roku 1901. Darcom bol Václav Holouň z Pezinka, kolekcia je zaznamenaná ako „7 vyrezávaných dosák“[2]. Ide o drevené štočky sakrálnej tematiky z 18. a 19. storočia, slúžiace na tlač nástennej grafiky väčších rozmerov. Tematické námety týchto drevorytov sú Kristus v hrobe, Šaštínska pieta, Sv. Ján Nepomucký, Sv. Rodina, Sedembolestná Panna Mária, Pražské Jezuliatko, Sv. Katarína, Ježiš na kríži a Madona s dieťaťom. Drevoryty sú vytvorené technikou plytkého vruborezu, pričom je použité šrafovanie. Vyznačujú sa bohatou ornamentikou a symbolikou, tiež je potrebné vyzdvihnúť precíznu techniku rezby. Autorstvo štočkov nie je v tomto prípade jednoznačné,  je možné sa domnievať, že autorom bol Imrich Spevák z Jastrabej, žijúci na prelome 18. a 19. storočia. Rodina Spevákovcov sa po viacero generácií zaoberala pútnym kramárstvom[3] a práve na základe  pozostalosti  Jozefa Speváka, považovaného za posledného slovenského kramára, sa zvažuje autorstvo  najstaršieho známeho člena rodiny Imricha Speváka. Podľa novších zistení, pri posudzovaní technickej úrovne rezby týchto foriem, ktorá sa vyznačuje vysokou profesionalitou a  renesančným  šrafovaním, ktoré sa už začiatkom 19. storočia nepoužívalo, je tiež možné tvrdiť, že rodina Spevákovcov nebola tvorcom týchto foriem ale len vlastníkom.  Na základe dopytu ľudových vrstiev pravdepodobne rodina zakúpila staršie formy a dávala z nich tlačiť grafiku  v stredoslovenských tlačiarňach.[4]

Ďalšou zaujímavou kolekciou sú drevené štočky vykladacích kariet. Ide konkrétne o 3 kusy obojstranných štočkov a päť jednostranných, ktoré sú vytvorené na základe tzv. nemeckých alebo sedmových kariet, ktoré obsahujú 32 kusov s rímskymi číslicami a figúrami, so symbolikou štyroch znakov (červeň srdce, zeleň – list, žaluď, zvonce - guľa). Kolekcia vykladacích kariet obsahuje 11 rôznych motívov, pričom v hornej časti každej z nich sú znaky a figúry a v dolnej časti text naznačujúci symboliku, ktorú má daná karta vyjadrovať. Texty na kartách so znakom srdca a listu popisujú medziľudské vzťahy, gule vzťahy majetkové a žaluďové karty majú negatívny charakter. Kolekciu štočkov vykladacích karát získal do zbierok zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti Andrej Kmeť od Emílie Juštovej (Justovej) z Banskej Štiavnice, podľa záznamov[5] boli nadobudnuté do zbierok múzea v rokoch 1904 a 1905. Na základe formálnych znakov rezby je autorom pravdepodobne rytec Vinco Obesko z Banskej Štiavnice, ktorý štočky pre hracie karty mohol vytvoriť v polovici 19. storočia.[6]

Ďalej zbierka ľudových drevorytov obsahuje menšie štočky svetskej aj sakrálnej tematiky používané na tlač jarmočných a púťových tlačí. Tematicky majú väčšie zastúpenie sakrálne námety – najmä mariánske zobrazenia a podoby svätcov, na potlač modlitebných knižiek či púťových obrázkov. Svetskú tematiku zastupujú zoomorfné námety na tlač betlehemských vystrihovačiek či kalendárov. Prevažná časť týchto drevorytov pochádza od už spomínanej Emílie Juštovej (Justovej) z Banskej Štiavnice, ktoré získal a daroval do zbierok múzea Andrej Kmeť v rokoch 1904 a 1905[7]. Ďalšie štočky so sakrálnou tematikou boli získané od starožitníka a predajcu, ktorý prispel do zbierok SNM značným množstvom predmetov – Emila Reifa, v rokoch 1933 a 1934[8]. Podľa dostupných záznamov boli získané z Banskej Štiavnice a z Jastrabej, okres Žiar n. Hronom. Autorstvo drobných drevorytov pre tlač modlitebných knižiek, púťových obrázkov či jarmočných tlačí je možné prisudzovať spomínanému banskoštiavnickému rytcovi Vincovi Obeskovi, avšak tvrdenie nie je jednoznačné.[9]

V súvislosti s drevorytmi v zbierkach SNM-EM v Martine je potrebné spomenúť kolekciu ľudovej grafiky, ktorú tvorí 39 kusov listov, ide však o reprodukovanú grafiku tlačenú v 30. a 40. rokoch 20. storočia z produkcie Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku[10] v Martine. Avšak v zbierkach múzeí, galérií a knižníc na Slovensku je pravdepodobné zastúpenie originálnych výtlačkov ľudovej grafiky[11]. Zaujímavým exemplárom je grafika Kristus pod krížom, odtlačok drevorytu ručne kolorovaný, doplnený kvetinový ornamentom umiestnený v drevenom ráme so sklom.  Ide o grafiku poľskej proveniencie, vzhľadom na text uvádzaný v poľskom jazyku. Podľa dostupných záznamov bola grafika nadobudnutá v roku 1946, kde je predmet uvedený ako „Kolorovaný drevoryt r. 1821“[12], bližšie údaje však absentujú. Forma, z ktorej bol spravený odtlačok je datovaná rokom 1821. Pôvod a autorstvo zatiaľ nie je možné určiť, je potrebné dôsledné porovnanie s poľskými ľudovými grafikami.

Spracovala: Mgr. Nadja Balošáková

[1] PASTIERIKOVÁ, M.: Zbierkový súbor ľudové umenie v SNM-EM v Martine. IN: Zborník SNM v Martine:  Etnografia.  roč. XC. Martin: SNM, 1996,  s. 110.

[2] Prírastková kniha 3.zv.r. 1900-1911, Archív SNM-EM v Martine

[3] tlačiarenská produkcia pre ľudové vrstvy

[4] KOVAČEVIČOVÁ, S.: Knižný drevorez v ľudovej tradícií. Bratislava: Tatran, 1974, s. 51.

[5] Prírastková kniha 3.zv.r. 1900-1911, Archív SNM-EM v Martine

[6] DUŠA,F.:Lidový dřevoryt 18. a 19. století. Brno, 1938, s. 23.

[7] Prírastková kniha 3.zv.r. 1900-1911, Archív SNM-EM v Martine

[8] Prírastková kniha 6.zv.r. 1931-1941, Archív SNM-EM v Martine

[9] DUŠA,F.:Lidový dřevoryt 18. a 19. století. Brno, 1938, s. 23.

[10] Martinská kníhtlačiareň a vydavateľstvo (do r.1936)  pôsobiaca v rokoch 1869-1949, následne v roku 1949  zlúčená s Neografiou vytvorili národný podnik Severoslovenské tlačiarne.

HALAŠA, P., ŠPETKO, J.: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine 1869-1949. Vydavateľská a tlačiarenská činnosť so súpisom produkcie. Martin: Matica slovenská, 1958, s. 10-15.

[11] Z produkcie tlačiarní v Banskej Bystrici u Macholda, v Banskej Štiavnici, v Skalici u Škarniclov a i.

[12] Prírastková kniha 8.zv.r. 1943-1949, Archív SNM-EM v Martine